IAS 19 na Slovensku: kto ho musí použiť a ako prebieha aktuárske ocenenie

Kto zostavuje účtovnú závierku podľa IFRS

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (znenie účinné od 1. 6. 2026; ustanovenia citované nižšie sa nemenia ani v znení účinnom od 1. 1. 2027) odkazuje na IFRS ako na „osobitné predpisy“, teda na medzinárodné účtovné štandardy prijaté v EÚ nariadením (ES) č. 1606/2002. IAS 19 je jedným z nich.

Povinne: individuálna účtovná závierka (§ 17a ods. 1)

• banka, správcovská spoločnosť, poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov a účtovná jednotka zriadená osobitným predpisom,
• pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne.

Dobrovoľne: veľké obchodné spoločnosti (§ 17a ods. 2)

Obchodná spoločnosť „sa môže rozhodnúť“ zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS, ak najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

Dobrovoľne: ďalšie prípady (§ 17a ods. 3)

Pre IFRS sa môže rozhodnúť napríklad účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí alebo obchodník s cennými papiermi. Zákon ďalej upravuje nástupnícke jednotky, novovzniknuté dcérske jednotky a európske spoločnosti.

Kto začne zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS, zostavuje ju aj vtedy, keď podmienky zaniknú (§ 17a ods. 5).

Konsolidovaná účtovná závierka (§ 22 ods. 1)

„Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód a zásad ustanovených osobitnými predpismi“, teda podľa IFRS. Záväzky zo zamestnaneckých požitkov dcérskych spoločností zahrnutých do konsolidácie sa preto v konsolidovanej závierke oceňujú podľa IAS 19.

Čo to znamená v praxi

Väčšina slovenských spoločností zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa slovenských postupov účtovania, nie podľa IFRS. Rezervu na odchodné a jubileá potom tvoria podľa postupov účtovania; ako na to, vysvetľuje návod Rezerva na odchodné.

Zamestnanecké požitky podľa IAS 19

Zamestnanecké požitky sú nárokom zamestnancov na poskytnutie náhrad za vykonanie práce v určitom období.

Z účtovného hľadiska predstavujú na jednej strane náklady, pretože sumy požitkov ovplyvňujú hospodársky výsledok spoločnosti. Súčasne, do doby úhrady týchto nárokov, sú však aj záväzkom zamestnávateľa voči zamestnancom.

Kategórie zamestnaneckých požitkov podľa IAS 19

• Krátkodobé zamestnanecké požitky (short-term benefits)
• Požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru (termination benefits)
• Požitky po skončení zamestnania (post-employment benefits)
• Ostatné dlhodobé zamestnanecké požitky (other long-term benefits)

Názvy kategórií zodpovedajú odseku 8 oficiálneho slovenského znenia IAS 19.

Zamestnanecké požitky zamestnávateľ vypláca na základe všeobecne záväzných právnych predpisov a v zmysle kolektívnej zmluvy. Typickými príkladmi zamestnaneckých požitkov, na ktoré sa tvorí rezerva sú:

• Finančný benefit pri odchode do starobného dôchodku
• Finančný benefit v prípade priznania invalidného dôchodku
• Finančný benefit pri dosiahnutí životného jubilea
• Finančný benefit pri pracovnom jubileu

Odchodné a jubileá: dve kategórie, dve účtovania

Jednorazové plnenie pri odchode do dôchodku, napríklad odchodné podľa § 76a Zákonníka práce, patrí medzi požitky po skončení zamestnania. Odmeny pri životných a pracovných jubileách patria medzi ostatné dlhodobé zamestnanecké požitky. Príloha štandardu PŠ 3 Slovenskej spoločnosti aktuárov takto uvádza „paušálne platby pri odchode do dôchodku“ medzi požitkami po skončení zamestnania a „odmeny pri výročiach alebo iné požitky za dlhoročnú službu“ medzi dlhodobými zamestnaneckými požitkami.

Rozdiel je v tom, kde sa vykazujú zmeny z precenenia (aktuárske zisky a straty, napríklad pri zmene diskontnej sadzby):

Metóda projektovaných jednotiek kreditu (metóda plánovaného ročného zhodnotenia požitkov)

Zamestnávateľ vie vopred, spravidla niekoľko rokov, pravdepodobnú sumu zamestnaneckých požitkov, ktorú bude vyplácať v nasledujúcich rokoch. Z dôvodu, že medzi tvorbou rezervy a skutočným použitím rezervy je dlhé obdobie, je potrebné hodnotu rezervy, t.j. sumu zamestnaneckých požitkov vyplácaných v budúcnosti, upraviť na hodnotu v čase účtovania a vykazovania. Výpočet výšky rezervy využíva metódu projektovaných jednotiek kreditov (Projected Unit Credit Method). Pre jej aplikáciu na výpočet rezervy je potrebné definovať aktuárske a ekonomické predpoklady a zabezpečiť ich správne použitie v matematickom modeli.

Metódu projektovaných jednotiek kreditu predpisuje IAS 19 v odseku 67; oficiálny slovenský preklad štandardu ju nazýva „metóda plánovaného ročného zhodnotenia požitkov“. Požitky sa pritom priraďujú obdobiam služby podľa vzorca programu (odseky 70 až 73); pri zákonnom odchodnom, ktoré nezávisí od počtu odpracovaných rokov, to nemusí znamenať rovnomerné priradenie odo dňa nástupu (vysvetlenie). Diskontná sadzba sa podľa odseku 83 určuje na základe trhových výnosov vysokokvalitných podnikových dlhopisov ku koncu účtovného obdobia; tam, kde pre ne nie je rozvinutý trh, na základe výnosov štátnych dlhopisov. Postup krok za krokom s ilustračným príkladom je v návode Rezerva na odchodné.

Aktuárske predpoklady, ktoré vstupujú do výpočtu

• Miera úmrtnosti
• Miera invalidity
• Miera fluktuácie zamestnancov
• Údaje o zamestnancoch (vek, pohlavie, dátum nástupu)

Ekonomické predpoklady, ktoré vstupujú do výpočtu

• Výnosová krivka
• Miera inflácie
• Miera rastu miezd
• Odvodové zaťaženie

Musí ocenenie urobiť aktuár?

Nie. IAS 19 (odsek 59) odporúča, ale nevyžaduje, aby účtovná jednotka pri oceňovaní všetkých podstatných záväzkov z požitkov po skončení zamestnania využila služby kvalifikovaného poistného matematika (aktuára). Povinný štandard Slovenskej spoločnosti aktuárov PŠ 3 (schválený 14. 12. 2016) to formuluje takto:

„IAS 19 povzbudzuje vykazujúce jednotky, aby do oceňovania všetkých záväzkov súvisiacich s požitkami po skončení zamestnania zapojili kvalifikovaného aktuára, neukladá im to však ako povinnosť.“

Zdroje

• Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 17a a § 22 (Slov-Lex, znenie účinné od 1. 6. 2026; znenie od 1. 1. 2027 tieto ustanovenia nemení)
• Nariadenie (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov
• Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1803, ktorým sa prijímajú medzinárodné účtovné štandardy (vrátane IAS 19)
• Slovenská spoločnosť aktuárov, povinný štandard PŠ 3
• Rezerva na odchodné: kedy ju tvoriť, ako ju vypočítať a zaúčtovať